Späť na obsah

Nepriama reč je vedľajšia veta, ktorá reprodukuje niečí výrok, myšlienku, názor, rozhodnutie, otázku, poznámku a pod. Často je potebné trocha zmeniť formu pôvodného výroku či myšlienky. Nepriama reč sa odlišuje od priamej reči. Priama reč je nezmenená citácia, ktorá nie je vedľajšou vetou, a teda sa nezačína podraďovacou predložkou. Priama reč sa často dáva do úvodzoviek a nasleduje po dvojbodke:

Priama reč: Petro diris: "Mi volas doni ion al vi." - Peter povedal: "Chcem ti niečo dať."
Nepriama reč: Petro diris, ke li volas doni ion al mi. - Peter povedal, že mi chce niečo dať.
Priama reč: Karlo demandis: "Ĉu vi volas iri kun mi?" - Karol sa spýtal: "Chceš ísť so mnou?"
Nepriama reč: Karlo demandis, ĉu mi volas iri kun li. - Karol sa spýtal, či chcem ísť s ním.

Nepriama reč je zvyčajne veta na ke alebo opytovacia vedľajšia veta. Taká vedľajšia veta najčastejšie predstavuje predmet slovesa ako diri, krii, pensi, scii, decidi, skribi, kompreni, rimarki, vidi, demandi, voli, aŭdi atď.: Li diris, ke li estas feliĉa. (Povedal, že je šťastný.) Ŝi pensis, ke ŝi estas feliĉa. (Myslela si, že je šťastná.)

Nepriama reč sa tiež vyskytuje ako doplnok slov ako myšlienka, rozhodnutie, otázka, strach atď. Mal myšlienku, že je šťastný. Rozhodnutie znelo, že Peter bude predsedom. Položili otázku, či sa môžu zúčastniť.

Nepriama reč sa tiež vyskytuje ako podmet slov zdať sa, byť zrejmým, byť pochybným, byť jasným, byť (ne)nemožným, byť pravdepodobným a pod.: Zdalo sa, že prší. Bolo zrejmé, že nie je šťastný.

Tvary slovies v nepriamej reči

V niektorých jazykoch sa v nepriamej reči musí niekedy zmeniť tvar slovesa. V esperante vždy zachovávame pôvodný tvar slovesa:

  • Li diris: "Mi volas manĝi".Li diris, ke li volas manĝi. - Povedal: "Chcem jesť." → Povedal, že chce jesť.

    Prípona AS v slovese volas vyjadruje prítomný čas pôvodného výroku. Nemeňte ju na IS.

  • Li diris: "Mi tiam loĝis en Ĉinujo."Li diris, ke li tiam loĝis en Ĉinujo. - Povedal: "Býval som vtedy v Číne." → Povedal, že vtedy býval v Číne.

    Prípona IS v slovese loĝis vyjadruje skorší čas než čas pôvodného výroku. Bolo by chybné ho zmeniť na estis loĝinta.

  • Ŝi demandis: "Ĉu vi iros kun mi al kinejo?"Ŝi demandis, ĉu mi iros kun ŝi al kinejo. - Spýtala sa: "Pôjdeš so mnou do kina?" → Spýtala sa, či s ňou pôjdem do kina.

    Prípona OS v slovese iros vyjadruje neskorší čas než čas pôvodného výroku. Bolo by chybné ho zmeniť na estis ironta alebo volis iri. Pokiaľ zneje pôvodná otázka "Ĉu vi volas iri kun mi?", povedali by sme: Ŝi demandis, ĉu mi volas iri kun ŝi.

  • Li ne komprenis: "Kial ŝi ne volas partopreni?"Li ne komprenis, kial ŝi ne volas partopreni. - Nerozumel: "Prečo sa nechce zúčastniť?" → Nerozumel, prečo sa nechce zúčastniť.

    Prípona AS v slovese volas vyjadruje čas pôvodnej otázky.

  • Ili ordonis: "Paku tuj vian valizon!" → Ili ordonis, ke mi tuj paku mian valizon. - Prikázali: "Hneď si zbaľ batožinu!" → Prikázali, aby som si hneď zbalil batožinu.
  • Ŝi esperis, ke ŝi ilin trovos. - Dúfala, že ich nájde.

    Pôvodná myšlienka bola: "Mi ilin trovos."

  • Ŝi estis plena de timo, ke la infano mortos. - Bola plná strachu, že dieťa zomrie.

    Bála sa a myslela si: "La infano mortos!"

  • Li metis la kondiĉon, ke oni ne instruu al ŝi la Kristanan religion. - Dal podmienku, že ju nebudú vyučovať kresťanstvo.

    Povedal: "Ne instruu al ŝi..."

  • Ŝajnis al ŝi, ke ŝin ĉirkaŭas unu sola densa barilo el traboj. - Zdalo sa jej, že ju obkolesuje jediný hustý plot z polien.

    Myslela si: "Min ĉirkaŭas...", pretože sa jej to tak zdalo.

Vzťahové vedľajšie vety obyčajne neprerozprávajú výrok alebo myšlienku. V týchto vedľajších vetách sa slovesné časy vzťahujú na absolútnu prítomnosť:

  • Mi ne konis tiun, kiu venis. - Nepoznal som toho, čo prišiel.

    Poznal a prišiel poukazujú na čas pred prítomnosťou. Pravdepodobne poukazujú na ten istý čas.

  • Mi ne konis la personon, kiu estis baldaŭ venonta tra la pordo. - Nepoznal som osobu, ktorá sa chystala čoskoro vojsť cez dvere.

    Slová poznal a bol poukazujú na čas pred prítomnosťou. Budúci poukazuje na čas po minulom čase.

Časové a miestne slová v nepriamej reči

Ak je v citovanej vete časový výraz, v nepriamej reči môže byť bezo zmien. Niektoré časové slovíčka však závisia od absolútnej prítomnosti, preto ich musíme v istom zmysle zmeniť, aby sme sa vyhli nedorozumeniu. Týmito slovami sú dnes, včera, predvčerom, zajtra a pozajtra. Vety, v ktorých musíme zmeniť časové slovo, sú však dosť zriedkavé:

  • Pasintan lundon li diris: "Mi ne laboros hodiaŭ!"Pasintan lundon li diris, ke li ne laboros tiun tagon. - Minulý pondelok povedal: "Dnes nebudem pracovať" → Minulý pondelok povedal, že v ten deň nebude pracovať.

    Keby sme vo vedľajšej vete zachovali dnes, išlo by o deň, v ktorom bola daná veta vyslovená.

  • Morgaŭ li verŝajne diros: "Mi estis malsana hieraŭ!"Morgaŭ li verŝajne diros, ke li estis malsana hodiaŭ. - Zajtra pravdepodobne povie: "Včera som bol chorý!" → Zajtra pravdepodobne povie, že dnes bol chorý.

    Keby sme v nepriamej reči použili včera, išlo by o deň predtým, než bola vyslovená celá veta. V skutočnosti bude hovoriť o dnešnom dni, a preto to treba zmeniť na dnes.

  • Antaŭ unu semajno li demandis al mi: "Ĉu vi venos al mi morgaŭ?"Antaŭ unu semajno li demandis al mi, ĉu mi venos al li la postan tagon. - Pred týždňom sa ma spýtal: "Prídeš zajtra ku mne?" → Pred týždňom sa ma spýtal, či k nemu prídem na druhý deň.

V rozprávaní sa však v istom zmysle zachováva dnes, včera a zajtra bezo zmien: Li renkontis konaton, junan poeton, kiu rakontis al li, ke morgaŭ [= la postan tagon] li komencos sian someran vojaĝon. Táto veta sa vyskytuje v rozprávke. Sotva by došlo k nedorozumeniu v súvislosti so skutočným zajtrajškom.

Formy ako včerajšok, dnešok, zajtrajšok, zajtrajší deň sa často používajú nezávisle na absolútnej prítomnosti.

Časová častica teraz sa pre zrozumiteľnosť môže v nepriamej reči zmeniť, ale najčastejšie to nie je nutné: Hieraŭ li diris: "Mi volas fari tion nun kaj ne poste!"Hieraŭ li diris, ke li volas fari tion nun kaj ne poste. Mohli by sme ho zmeniť na vtedy, v tom čase alebo možno hneďj, ale aj teraz je vhodné.

Miestny výraz v citovanej vete sa niekedy môže v nepriamej reči zmeniť, ak opäť rozprávate o danej veci na inom mieste. Inokedy môže byť takáto zmena prirodzená, ale nie nevyhnutná:

  • Karol a Eva sú v Paríži. Karol hovorí o Pekingu a vraví Eve: Mi iros tien.
  • Eva je potom s Petrom v Pekingu a opäť rozpráva Petrovi: Karlo diris, ke li iros ĉi tien. (Alebo: ...ke li venos ĉi tien.)
  • Peter a Eva sú v Tokiu a Peter jej hovorí: Mi iam estis en Berlino.
  • Eva a Karol sú potom v Berlíne a opäť mu rozpráva: Petro diris, ke li iam estis ĉi tie. Alebo: Petro diris, ke li iam estis en Berlino.

Zámená v nepriamej reči

V nepriamej reči sa osobné a privlastňovacie zámená musia často zmeniť, ak sa zmenil hovoriaci alebo oslovený:

  • Karol hovorí: Mi estas tre feliĉa.
  • Peter rozpráva Eve: Karlo diris, ke li estas tre feliĉa. Mili
  • Karol hovorí Eve: Mi amas vin.
  • Peter sa pýta Evy: Ĉu li vere diris, ke li amas vin? Mili, teba ostáva.
  • Peter sa pýta Karola: Ĉu vi vere diris, ke vi amas ŝin? Mivi, vinŝin
  • Peter rozpráva Alžbete: Li fakte diris al ŝi, ke li amas ŝin. Mili, vinŝin
  • Karol hovorí Petrovi o Eve: Mi amas ŝin.
  • Peter rozpráva Eve: Li diris, ke li amas vin. Mili, ŝinvin
Nahor